Kočíky do terénu sú dosť špecifické a ocenia ich skôr aktívni rodičia, ktorí väčšinu svojho času trávia v prírode, na výletoch či ľahkej turistike a neradi by svoj životný štýl narodením dieťatka menili. Tereňáky sú totiž na nerovný a náročnejší povrch ako stvorené, avšak majú samozrejme aj niekoľko nevýhod… Poďme si k tomu povedať viac.
Kočíky určené do terénu vynikajú hlavne svojimi dobrými jazdnými vlastnosťami v náročnom teréne a zvládaním rôznorodých povrchov ako lúky, štrkové cesty, neupravené lesné cesty s výmoľmi a koreňmi stromov či zámkové dlažby atď.
Taktiež sa pri nich kladie dôraz na čo najmenší prenos otrasov priamo k dieťaťu, aby vám v kočíku „nenadskakovalo” zakaždým, keď prejdete po nejakej nerovnosti. Jazda s tereňákmi by sa dala vďaka ich kvalitnému odpruženiu prirovnať k jazde v aute – viete síce, že ste prešli cez nejaký výmoľ, avšak odpruženie to stlmí natoľko, že to nie je nepohodlné…
Čo sa týka dizajnu, kladie sa dôraz skôr na ich odolnosť ako na elegantné či jemné línie. Dalo by sa povedať, že vyzerajú „športovejšie”, čo mimochodom taktiež nie je náhoda a mnohé terénne kočíky sú zároveň schválené aj na športové aktivity (avšak nie všetky modely, na čo si dajte pozor).
Ich konštrukcia je robustnejšia, čo so sebou prináša o čosi vyššiu hmotnosť a väčšinou aj väčšie rozmery po zložení. Typické sú tiež svojimi veľkými kolesami a taktiež ich počtom. Nájdete medzi nimi totiž výrazne viac trojkoliek ako štvorkoliek.
Čo sa veku dieťatka týka, terénne kočíky si môžete zakúpiť nasledovne:
☝️ Ako samostatný hlboký kočík ich na rozdiel od iných typov kočíkov na trhu nenájdete a je to tak z jednoduchého dôvodu: Pre maličké a krehké telo novorodenca je totiž kočíkovanie v náročnom teréne úplne nevhodné. Akékoľvek výrazné „heganie” by mu mohlo veľmi ľahko ublížiť a poškodiť mu chrbticu. Preto, aj keď si zakúpite kombinovaný kočík, ktorý obsahuje hlbokú vaničku, je to skôr myslené ako riešenie do budúcna a kým dieťatko samostatne nesedí (cca 6-8 mesiacov veku), s kočíkom sa môžete pohybovať len po nenáročnom a rovnejšom povrchu, aj keď je to tereňák.
📌 Ak sa potrebujete zorientovať v ďalších všeobecných vlastnostiach kočíkov, ktoré sú mimochodom pre jeho správny výber rovnako dôležité, prečítajte si aj náš článok: Ako vybrať kočík . Dozviete sa v ňom viac informácií o tom, ako vybrať kočík s ohľadom na vašu výšku, veľkosť či odvetrávanie hlbokej vaničky či športovej sedačky, úložný priestor (košík) a pod.
Je však dôležité povedať, že je to normálne… Na trhu totiž nenájdete taký kočík, ktorý by nemal svoje muchy, pretože je vždy zameraný na určitý životný štýl a spôsob využitia. Práve preto je dôležité, aby ste si ako rodičia určili svoje priority a potreby (čo kočík musí mať a zvládať) a následne si zvolili model, ktorý vaše očakávania naplní a jeho výhody u vás prevážia nad jeho nevýhodami.
Ponuku kočíkov do terénu nájdete tu:
Ak by sme to mali zhrnúť, tak trojkolka určite vyniká vzhľadom na zameranie tereňákov svojími výbornými jazdnými vlastnosťami, avšak štvorkolka je o niečo stabilnejšia.
Voľbu, čo je do terénu lepšie, by sme asi mohli jednoducho vysvetliť aj podľa dostupných modelov. Keď si totiž pozriete ponuku terénnych kočíkov, jednoznačne v nej dominujú trojkolky a nie je to tak bezdôvodne. Nájdete samozrejme aj štvorkolesové kočíky, avšak dalo by sa povedať, že ich výrobcovia uvádzajú na trh skôr pre tých rodičov, ktorý aj v terénnom kočíku hľadajú čo najväčšiu všestrannosť (aj na úkor ich zamerania).
Štvorkolky sú, ako už bolo povedané, o niečo stabilnejšie (fyzika nepustí), no ich najväčšia výhoda spočíva v jednoduchšej manipulácii v bežnom živote. Hlavný rozdiel medzi troj a štvorkolkou je v nájazde na obrubník alebo šikmý chodník. S kočíkom so štyrmi kolesami vyjdete klasicky po predných. Trojkolka môže vychádzať iba po zadných (čiže cúvate) alebo je nutné najskôr predným kolesom nabehnúť na chodník a zadnými kolesami prísť až k nemu a dotknúť sa ho – až potom je možné zadné kolesá zdvihnúť tak, aby obrubník v podstate rámovali. V prípade, že by sa zadné kolesá zdvihli hneď do vzduchu ako pri štvorkolkách, je balansovanie stability iba na prednom kolese, čo môže veľmi ľahko viesť k prevráteniu kočíka.
*Samozrejme, neplatí to len pre obrubníky v meste, ale aj pre rôzne výškové rozdiely v teréne.
Úprimne je to ale skôr o zvyku. Ak sa naučíte s trojkolkou správne manévrovať, nebude vám tento kolesový rozdiel robiť žiadny problém a vy si tak budete môcť naplno užiť výhody jedného predného kolesa v teréne, čo je vlastne aj pointou terénnych kočíkov. Pri prejazde nerovnosťami je totiž trojkolka určite lepšou voľbou.
💁♀️ Prirovnali by sme to k šoférovaniu auta. Či už si kúpite manuál alebo automatickú prevodovku, predný náhon alebo ten zadný, či dokonca spaľovací motor alebo elektrinu, jazdiť dokážete pohodlne a bezpečne so všetkým, len sa na to potrebujete adaptovať.
A ak sa však obávate spomínanej stability, siahnite pri trojkolke po takom modeli, ktorý má čo najväčší rozostup zadných kolies. Dajte si ale klasicky pozor na to, aby sa vám kočík vošiel do kufra auta a do dverí či výťahu.
Ako bolo povedané, aretácia je v podstate synonymom pre možnosť fixácie alebo uzamknutia predného otočného kolesa na neotočné podľa potreby. Aby sme si ale mohli túto funkciu vysvetliť správne, zhrnieme si najskôr, aké typy predných kolies vzhľadom na ich otočnosť na terénnych kočíkoch (či už na troj alebo štvorkolkách) nájdete:
Neotočné predné kolesá alebo koleso si môžete predstaviť ako to na fúriku. Proste sa točia dopredu a dozadu, ale netočia sa do strán okolo svojej osi. Sú pevné a ich najväčšia nevýhoda spočíva v zmene smeru kočíka. Aby ste kočík nasmerovali inam, musíte ho nakloniť na zadné, predné kolesá/koleso zdvihnúť do vzduchu, kočík natočiť a opäť položiť.
Kočíky s týmto typom kolies sú na bežné kočíkovanie naozaj nepraktické a stretnete sa s nimi pomaly už ojedinele. Neotočné koleso je totiž nevyhnutnosť pri prechádzaní nerovnosťami, ale rodičia kočík potrebujú logicky využiť aj v obchode či na bežnej prechádzke, kde je otočné koleso úplný základ, a tak v drvivej väčšine uprednostňujú druhý spomenutý typ. 👇
Otočné predné kolesá s možnosťou aretácie sú za nás pre terénny kočík tou najlepšou možnou voľbou. Modely s nimi sú totiž tie najpraktickejšie na trhu a ich výhody oceníte pri akomkoľvek kočíku, či už je to trojkolesový alebo štvorkolesový kúsok. V skratke – vďaka otočnosti kolies okolo svojej osi sa kočík stáva použiteľným pre každodenný život, čo je asi pre každého rodiča prioritou, lebo nikto z nás nežije v bubline a potrebuje terénny kočík používať ako na výlet v prírode, tak aj na nákup v potravinách.
Ak sa teda rozhodnete pre kočík s otočnými kolesami s možnosťou aretácie, je dobré vedieť, ako vlastne táto fixácia funguje a kedy ju využívať. Použitie aretácie má totiž nejaké pravidlá a najväčší pozor by ste si na to mali dať pri trojkolkách:
Mali by ste vedieť aj to, že ak na kočíku dôjde k poškodeniu kolesa a výrobca zistí, že poškodenie bolo spôsobené nesprávnym nastavením či používaním aretácie, tak väčšina reklamácií skončí zamietnutím. Preto je dôležité, aby ste aretáciu používali správne.
Kolesá terénnych kočíkov (ale aj tých na šport) sa väčšinou dajú zaaretovať až dvoma spôsobmi alebo smermi (uzamknutie smerom dopredu, pred kočík alebo uzamknutie smerom dozadu, čiže sa koleso zafixuje akoby pod kočíkom). Používa sa to nasledovne:
📌 Samozrejme, existujú aj kočíky, ktoré sa aretujú len jedným smerom. Dôležité ale aj v tomto prípade je, aby ste aretáciu použili, nech už je od výroby nastavená akokoľvek (dopredu či dozadu).
☝️ Ak sa rozhodnete pre kúpu terénneho kočíka, ktorý je zároveň schválený na šport, niektoré modely majú prepínanie aretácie priamo na rukoväti, čo je pri športových aktivitách extrémne praktické. Pri väčšine kočíkov sa ale aretácia prepína priamo pri kolese, ktoré sa aretuje.
Aj keď sú si tieto dva typy kočíkov vzhľadom celkom podobné a niektoré sú naozaj určené na jedno aj druhé použitie, existujú aj také modely tereňákov, ktoré na šport vhodné nie sú. Dajte si preto na tento fakt pozor a ak by ste radi s kočíkom športovali, vždy vyberajte v kategórii kočíkov na šport. Môžete si byť pri nich totiž istí, že sú na šport schválené a všetky z nich majú zároveň vlastnosti terénnych kočíkov.
Mimo kategórie kočíkov na šport sa nespoliehajte ani na to, ak majú modely v názve slová ako „Sport” či „Run” a podobne. Kočíky schválené na šport musia byť označené špeciálnou normou: EN 1888-3 „Kočík pre športové aktivity“, čo znamená, že prešli potrebnými záťažovými testami a sú na športové aktivity náležite prispôsobené. V prípade, že kočík toto označenie nemá, na šport ho pre vaše vlastné dobro nevyužívajte.
Ak hľadáte kočík skôr len na vidiek a váš pohyb v náročnom teréne (výlety do prírody, ľahká turistika) nebude výrazne častý, úplne vám postačí klasicky kočík určený na dedinu.
Netreba totiž zabúdať na to, že terénne kočíky sú skutočne z tých najväčších, najťažších a najmohutnejších na trhu, preto ak nemáte využiť ich potenciál, budú pre vás skôr neobratnou záťažou ako pomocníkom.
Kolekciu kočíkov na dedinu si môžete pozrieť tu:
V prípade, že sa tešíte rovno z dvoch ratolestí a radi by ste si pre ne zaobstarali jeden spoločný súrodenecký kočík, nezabudli sme na vás 🙂.
Tieto kočíky sa rovnako ako aj mono kočíky rozdeľujú podľa miesta využitia, čiže si môžete zaobstarať dvojkočík na dedinu, do mesta alebo do terénu atď. Samozrejme, pri výbere sú rozhodujúce aj iné ich vlastnosti, preto vám odporúčame prečítať si tiež článok: Kočíky pre dvojčatá alebo súrodencov s nízkym vekovým rozdielom
A sme úspešne na konci 🙂. Dúfame, že vám článok pomohol a v prípade, že máte akékoľvek otázky, neváhajte a opýtajte sa našej kočíkovej poradkyne Ľudky naozaj na čokoľvek: Chcem sa opýtať Ľudky!